Koniec lásky

Janko Jesenský rozhodujúcou časťou svojho života a diela patrí do prvej polovice 20. storočia. Žil teda v časoch, ktoré boli skôr zlé ako dobré a ktoré pokrivili a deformovali mnohých slovenských spisovateľov a vzdelancov. Napísal vyše štyridsať krátkych próz poviedkového typu, ktoré uverejňoval predovšetkým v časopisoch. V nich chcel jednoducho vysloviť svoje videnie sveta, zobraziť ľudí, ako ich on sám videl, a nie, akí by mali byť. Súbor krátkych próz Koniec lásky obsahuje známe novely Slnečný kúpeľ, Večera, Doktor, Moja domáca pani, Redaktor a Strašidlo (vyšli v roku 1913 pod názvom Malomestské rozprávky) aj tie, ktoré vyšli v zbierke Zo starých časov (texty Aktík, aktík... a Obrana). Ide o najúspešnejšie humoristicko-satirické prózy vysmievajúce sa spoločenským neduhom, malomeštiakom, konformistom a všemocným hlupákom, ale aj prózy analyzujúce psychologické a spoločenské rozmery citového vzťahu muža a ženy.