Foster

Kníh o vzťahoch veľkých a malých ľudí, navyše vyrozprávaných z pohľadu detí, z ich krásne žabej perspektívy a v súlade s mierou ich porozumenia svetu, je pomerne dosť. Príbeh Claire Keeganovej, hoci kratučký, žiari medzi nimi ako drahokam uprostred sklíčok. Írska autorka Claire Keegan virtuózne vyjavuje úžasne veľa na celkom malom priestore. Stačí pár desiatok strán a pohne sa nám zem pod nohami. Nepohne sa na spôsob zemetrasenia či na spôsob vulkanický, ale na spôsob pomalého, trvalého tektonického vrásnenia, možno nie veľmi nápadne, ale nadlho. Na začiatku príbehu sa hlavná hrdinka, ešte dievčatko, vezie v otcovom aute k príbuzným. Netuší, čo ju u Kinsellovcov čaká. Pozerá sa na svet, čo jej ponúkli dospelí, svojím neobyčajným pohľadom, necháva v ňom spočinúť svoje rukaté-nohaté telo a vnímavú, zraniteľnú myseľ. To dievčatko hľadí aj na nás – a my naň. Očami rozšírenými prekvapením z divadla, ktoré život prináša. Fo(s)ter – knižka subtílna formou, obrovská obsahom a ponúknutými emóciami. Vychádza s nádhernými jemnými ilustráciami Zuzany Cigánovej-Mojžišovej, ktoré z útlej novelky vytvárajú knihu, ku ktorej sa radi budete znova a znova vracať.