Soňa

Po tragédii, ktorá mi vzala všetko, na čom mi kedy záležalo, je život bolestivý a márny. Prenasleduje ma túžba stratiť rovnováhu. Zrútiť sa z pomyselného lana, na ktorom denne balansujem. Prajem si potknúť sa o šnúrky na topánkach. Absurdne verím, že si udriem hlavu o balvan a už nikdy neotvorím oči. Ale želá si to aj Všemohúci? Odpoveď netuším. Boh si totiž dovolil písať môj osud celkom sám. Iba atrament som mu poskytla...