Ostrov Itongo

Stefan Grabiński je dodnes najznámejším poľským autorom hororovej fantastiky (weird fiction). Až po svojej smrti (podľahol tuberkulóze takmer zabudnutý a osamotený) sa stal kultovým žánrovým autorom, známym i za hranicami svojej vlasti – výbery z jeho próz vyšli v Nemecku i USA, kde mu okamžite dali prídomok „poľský Poe. Bol predovšetkým majstrom fantasticko-psychologickej poviedky s temnou gradujúcou atmosférou a ostrou, no nejednoznačnou pointou: vydal napríklad poviedkové zbierky Démon pohybu (1919), Šialený pútnik (1920), Desivý príbeh (1922), Kniha ohňa (1922). Je tiež autorom temných okultistických románov Salamander (1924), Tieň Bafometa (1926) a Kláštor a more (1928). Jeho posledným románom bol Ostrov Itongo (časopisecky 1930 – 1931, knižne 1936). Podľa vlastných Grabińského slov je témou tohto diela boj hrdinu s predurčením a jeho porážka – boj o to ťažší, že proti hrdinovi stoja sily zásvetia, ktoré si ho vybrali za vykonávateľa svojich temných zámerov. Všetko sa začína jednej desivej noci v strašidelnom dome pri križovatke zabudnutých ciest. Zo šerosvitu interiérov starých domov a špiritistických seáns uteká hlavný hrdina Gniewosz na zaoceánsku loď: do okultného románu nečakane zavanie morský vietor exotiky južných morí v štýle próz Roberta L. Stevensona. Grabiński napája okultný román zo žriedla tej najlepšej tradície dobrodružných príbehov – sám svoj výtvor označil za fantasticko-exotický román. Ostrov Itongo, na ktorom hrdina stroskotá, je obývaný záhadnými domorodcami s ich čudesnými poverami a vierou v duchov. Tajomný ostrov však nepôsobí ako celkom z tohto sveta... Kto vlastne v skutočnosti ovláda dianie na ostrove? Podarí sa Gniewoszovi uniknúť? Stane sa jeho porážka zároveň jeho víťazstvom?