Ábelovský dom

Útla spomienková próza tvorí významnú časť literárnej tvorby Hany Ponickej, ktorú zastupujú najmä tri práce vychádzajúce z osobnej skúsenosti. Ábelovský dom predstavuje začiatok oblúka, jeho stred tvorí dokumentárno-beletristická kniha Janko Novák a uzatvára autobiografické dielo Lukavické zápisky. Spomienka na Boženu Slančíkovú-Timravu je vlastným príbehom Hany Ponickej, ktorú už ako mladé dievča fascinovali osobnostne aj literárne najmä tri ženy: Božena Němcová a novohradské rodáčky E. M. Šoltésová a Božena Slančíková-Timrava. Dej príbehu tvoria dve časové línie — v prvej sa martinská gymnazistka vyberá spolu s otcom za svojím literárnym idolom — sedemdesiatročnou spisovateľkou, ktorej dielo dôverne pozná a obdivuje. Po rokoch sa vracia do Ábelovej v rodnom Novohrade už ako mladá žena a matka po smrti Timravy, aby rekapitulovala vlastné zážitky v prostredí, kde Timrava prežila celý život. Drsnú krásu novohradskej planiny umocňujú rázovití Ábelovčania, ktorí milujú svoju pani spisovateľku, „kišasonku“, ako jej dôverne hovoria, a ich dobrosrdečný nadčasový humor. Autentické postrehy, atmosféru prostredia, v akom žila Timrava, a jej hlavné povahové črty hodnoverne dokresľuje fotografický materiál z rodinného archívu a dosiaľ neuverejnená osobná korešpondencia Hany Ponickej s Boženou Slančíkovou-Timravou.