Marína Hríbová
Nárečia Slovákov v Srbsku
Slovenské nárečia v Srbsku, ktoré boli od príchodu ich nositeľov významným zdrojom ochrany slovenskej svojbytnosti na novom území, prešli zložitým vývinom, značne poznačeným procesmi vzájomného kríženia, splývania a vyrovnávania rozdielov, prebiehajúcich v dôsledku kontaktu slovenských prisťahovalcov rôzneho regionálneho pôvodu. V systéme skúmaných nárečí možno po uplynutí 280 rokov od príchodu prvých Slovákov do Vojvodiny evidovať prítomnosť početných archaických prvkov prinesených z územia pôvodnej vlasti, špecifických prvkov modifikovaných procesmi miešania a nivelizácie nárečí v novom prostredí, ako aj inorečových prvkov prevzatých na tomto jazykovo pestrom území. Autorka monografie sa zameriava na prítomnosť vyššie uvedených prvkov vo foneticko-fonologickej, morfologickej, syntaktickej a lexikálnej rovine systému slovenských nárečí v Srbsku, na základe ktorej zovšeobecňovaním výsledkov výskumu vytvára pohľad na ich súčasný stav. Hlavným prameňom štúdia a výskumu danej problematiky je jazykový materiál, ktorý bol postupne získavaný počas terénnych výskumov v rokoch 2014 – 2025. Zber zvukových nahrávok spontánnych prejavov nositeľov slovenských nárečí bol uskutočnený vo všetkých tridsiatich šiestich lokalitách so súvislým slovenským osídlením v Srbsku. Okrem popisu a špecifikácie ich aktuálneho stavu, v práci sa nastoľuje otázka perspektív ďalšieho fungovania skúmaných nárečí, vyvíjajúcich sa v podmienkach 280-ročného teritoriálneho a viac než 100-ročného administratívno právneho odlúčenia od súvislého slovenského jazykového územia.
Slovenské nárečia v Srbsku, ktoré boli od príchodu ich nositeľov významným zdrojom ochrany slovenskej svojbytnosti na novom území, prešli zložitým vývinom, značne poznačeným procesmi vzájomného kríženia, splývania a vyrovnávania rozdielov, prebiehajúcich v dôsledku kontaktu slovenských prisťahovalcov rôzneho regionálneho pôvodu. V systéme skúmaných nárečí možno po uplynutí 280 rokov od príchodu prvých Slovákov do Vojvodiny evidovať prítomnosť početných archaických prvkov prinesených z územia pôvodnej vlasti, špecifických prvkov modifikovaných procesmi miešania a nivelizácie nárečí v novom prostredí, ako aj inorečových prvkov prevzatých na tomto jazykovo pestrom území. Autorka monografie sa zameriava na prítomnosť vyššie uvedených prvkov vo foneticko-fonologickej, morfologickej, syntaktickej a lexikálnej rovine systému slovenských nárečí v Srbsku, na základe ktorej zovšeobecňovaním výsledkov výskumu vytvára pohľad na ich súčasný stav. Hlavným prameňom štúdia a výskumu danej problematiky je jazykový materiál, ktorý bol postupne získavaný počas terénnych výskumov v rokoch 2014 – 2025. Zber zvukových nahrávok spontánnych prejavov nositeľov slovenských nárečí bol uskutočnený vo všetkých tridsiatich šiestich lokalitách so súvislým slovenským osídlením v Srbsku. Okrem popisu a špecifikácie ich aktuálneho stavu, v práci sa nastoľuje otázka perspektív ďalšieho fungovania skúmaných nárečí, vyvíjajúcich sa v podmienkach 280-ročného teritoriálneho a viac než 100-ročného administratívno právneho odlúčenia od súvislého slovenského jazykového územia.
| Jazyk | slovenský |
| Vydavateľ | Univerzita Komenského Bratislava |
| Rok vydania | 2025 |
| Počet strán | 208 |
| Typ viazania | pevná |
| Hmotnosť (g) | 650 g |
| Rozmery (š-v-h) | 240x170 |
| EAN | 9788022360944 |
| Dodacia doba | nedostupné |














