Hraničný prípad

V duchu ballekovského označenia by sa mohol román Pétera Hunčíka nazvať ďalšou, no zároveň inou „knihou o Palánku“, svojráznom meste na južnej hranici. Teda vlastne o Šahách, ktoré v čase románového príbehu boli miestom mnohých komických i tragických situácií zasahujúcich do ľudských osudov – maďarských i slovenských. Hunčík je bytostný rozprávač s darom irónie aj humoru, okoreneného silou detského údivu pri vnímaní komplikovanej reality mnohonárodnostného priestoru v časoch druhej svetovej vojny, povojnového vysídľovania, mierových zmlúv, ale aj ponižovania ľudskej dôstojnosti. Postavy Hunčíkovho mesta – Slovákov aj Maďarov – spája spoločná história aj vzájomné ľudské vzťahy. Vnímanie spoločnej minulosti aj prítomnosti je však neraz odlišné – aj preto je pravda jedných pre tých druhých často nepochopiteľná. Hraničný prípad je prvým beletristickým dielom Pétera Hunčíka, ktorý sa v ňom predstavuje ako brilantný a otvorený, „bezbariérový“ rozprávač.