Posledný hrdina

Alexander Kabakov (1943) je známy ruský spisovateľ, prekladaný a cenený aj v západnej Európe. V zahraničí ho preslávila novela Emigrant (1988) – v deväťdesiatych rokoch vyšla vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku, Španielsku, vo všetkých škandinávskych krajinách, v USA, Japonsku a Číne. Ako mnoho ďalších kvalitných ruských prozaikov (Aksionov, Vojnovič, Jerofejev) aj Kabakov inklinuje k antiutopickej groteske so silným sociálnym akcentom. V diele Posledný hrdina máme do činenia s fantastickými udalosťami umiestnenými v prostredí reálneho života. V Rusku 2096 je vybudované „Peklo túžby obklopené Peklom krutosti“. Hlavný hrdina je reprezentant moskovskej bohémy, popíjajúci spisovateľ – scenárista – výtvarník v jednej osobe. Náhle vysvitne, že v jeho živote existuje vážne predurčenie: on a jeho priatelia v kostýmoch zo štyridsiatych rokov na starých autách vtrhnú do čudného budúceho Ruska – sýteho i nudného, amerikanizovaného i vlasteneckého, tichého i tajne bojujúceho, žijúceho na základe vymysleného kalendára v nejasnej budúcnosti. A je to vôbec budúcnosť? Hrdina a hrdinka majú poslanie: svojou láskou otvoriť ľuďom oči, aby videli, čo sa deje okolo nich... V románe sa organicky spájajú mučivé úvahy intelektuála a svetácke úškľabky, túžba po láske, ktorá trýzni dušu, a unavená irónia skúseného donchuana. K tomu pristupuje ostrosť myslenia a vycibrený štýl. V Poslednom hrdinovi Kabakov, tak ako aj v iných svojich dielach, používa postup, ktorý istý kritik nazval „injekciou prózy spovede do trilera“.