Sto dní šťastia

Nepatria mi nijaké zásluhy, aby sa na mňa muselo oficiálne spomínať či aby sa odôvodnila moja pamätná tabuľa na obytnom dome. Pamätná tabuľa, pred ktorou sa niekto zastaví a povie si: „Idem si pozrieť na Wikipédii, kto bol ten Battistini!“ Zato mám manželku a dve deti, ktoré milujem, výborných kamarátov, chlapčenské družstvo – to by za mňa položilo život. Dopustil som sa chýb a ich zoznam sa ešte rozrastie, ale aj ja som sa zúčastnil na oslave. Tiež som tam bol. Možno som len ticho sedel v rohu a nepripíjali si na mňa, no nechýbal som tam. Ľutujem iba jedno: musel som zistiť, že zomieram, aby som začal žiť.