Na margo staršej literatúry

Zo všetkých štúdií, úvah a glos Eriky Brtáňovej je zjavné, že staršiu slovenskú literatúru vníma a reflektuje ako rovnocennú komplementárnu súčasť celku národnej literatúry. Presvedčivosť takéhoto komplexného chápania u nej vychádza predovšetkým zo skúsenosťami potrvdeného poznania, že estetická funkcia literatúry, resp. jej umeleckosť, je historicky premelivá - a nie "raz navždy" daná vlastnosť. Vecnosť a triezvosť, príznačná pre jej spôsob vedeckého uvažovania, jej nedovoľuje vyslovovať nezáväzné fabulácie a bombastické závery. Na druhej strane zhodnoverňuje a argumentačný potenciál jej zistení, ktoré otvárajú celkom nové dimenzie mnohých (zo strany slovenskej literárnej vedy často s dešpektom obchádzaných) literárnych javov a súvislostí. Gizela Gáfriková Súbor štúdií pod názvom Na margo staršej literatúry (rozumie sa slovenskej) vznikol v rozpätí niekoľkých rokov. Ide o výsledok sústredenej a intenzívnej bádateľskej práce významnej literárnej vedkyne v troch oblastiach našich literárnych dejín. V dvoch vymedzených časovo na obdobie stredovekej literatúry a na literatúru 18. storočia a v tretej na výskum žánru, ktorý bol dlhý čas takmer úplne zanedbávaný, na homiletickú tvorbu v priebehu niekoľkých storočí. Je zásluhou Eriky Brtáňovej, že obnovila bádateľský záujem o túto tvorbu a vrátila jej z hľadiska dobovej hierarchie literárnych žánrov náležité postavenie. Milan Hamada