Smrť Bunnyho Munroa

Bunny je v angličtine ušiačik, zajačik či králiček a v prenesenom zmysle slova aj krásavica alebo záletník. Hrdina románu Smrť Bunnyho Munroa je typickým dobyvateľom ženských sŕdc a najmä tiel. Podomovému obchodníkovi ponúkajúcemu kozmetické prípravky sa však záletníctvo vypomstí: keď ho manželka pristihne in flagranti a sklamaná spácha samovraždu, ostáva s deväťročným synom Bunnym mladším a smrteľne chorým otcom Bunnym starším sám. Nick Cave rozvíja sprvu úsmevný, ale čoraz väčšmi tragikomický príbeh o vine, treste a pokání. Autor v sebe nezapiera rockového hudobníka nielen bohatou inštrumentalizáciou rozprávania, ale najmä budovaním rozsiahlej metafory, v ktorej sa podobne ako v jeho prvom románe miešajú prvky reálneho rozprávania so snovými víziami a symbolikou. Nie náhodou sa počas príbehu rúti naprieč Anglickom Rohatý zabijak, nadržaný mladík s umelými rohami a trojzubcom, ktorý terorizuje húfy žien v obchodných centrách. Nie náhodou sa v Bunnyho malom aute ozýva rytmizujúci spev Kylie Minogue a apokalyptický recitatív skupiny Queen, niekoľkokrát sa o vlások míňa s ťažkotonážnou červenohnedou betónovou miešačkou vystupujúcou napokon v úlohe bohyne osudu z antických drám, nad hlavami protagonistov románu ustavične zúri búrka a dážď, a ak sa aj na chvíľu vyjasní, útočia na nich kŕdle vtákov. Bunny sa v agónii upiera k jedinej svetlej spomienke – k prázdninovému táboru, ktorý si zvolí aj za miesto svojho snového očistca. Jazyk románu je chvíľami básnicky vypätý, vzápätí drsný až vulgárny, štýl presný a plný napätia starých gotických románov i novodobých trilerov. Smrť Bunnyho Munroa nie je iba hudobníkovým rozmarným únikom do literárneho žánru, ale autonómnym umeleckým činom, ktorý podľa doterajších ohlasov kritiky i čitateľov má predpoklady opätovne sa stať kultovým dielom.