Anjelská hra

Košatý príbeh románu Anjelská hra sa odohráva v Barcelone v rokoch 1900 až 1930. Opäť vstupujeme do barcelonského kníhkupectva Sempere a synovia a tajuplného Cintorína zabudnutých kníh a stretávame viaceré postavy z predchádzajúceho románu Tieň vetra. Mladý novinár a spisovateľ David Martín prijíma v kritickom okamihu svojho života veľkorysú ponuku záhadného vydavateľa a podujme sa napísať preňho knihu, akú ešte nikto nenapísal. Faustovský motív pokušenia a túžby po ľudskej a autorskej nesmrteľnosti je odkazom na minulosť i pripomenutím súčasnosti. Barcelona, ktorá aj v tomto románe vystupuje nielen ako kulisa, ale ako jedna z postáv, je tentoraz modernistická, gaudíovská, staré štvrte a špinavé zákutia ustupujú novým uliciam, štvrtiam, parkom, po svetových výstavách zostávajú v meste architektonické a technické vynálezy, vybuchujú sociálne nepokoje. Uprostred rodiacej sa novej Barcelony žije staré mesto s úzkymi fantazmagorickými uličkami a pod ním bludisko chodieb a kanálov, plné duchov a tieňov minulosti. Spoznávame honosné vily starých a nových boháčov na úpätí Tibidaba, vznikajúcu novú štvrť Ensanche a slávnu Triedu Diagonal, obývanú priemyselníkmi, bankármi a právnikmi, Raval, vykričanú štvrť kabaretov a nočných klubov, úzke páchnuce gotické uličky starého mesta, nebezpečnú robotnícku štvrť Ribera a Somorrosto, dnes už neexistujúcu štvrť chatrčí a bedárov na morskom brehu. Po holde čitateľom a úžasnej radosti z čítania, aký autor vzdal v predošlej knihe Tieň vetra, v Anjelskej hre vzdáva hold spisovateľom, vzrušujúcemu i bolestnému tvoreniu. V románe sa spájajú prvky realistického románu 19. storočia, mysteriózneho, gotického románu a ľúbostnej romance s postupmi detektívky. Bohatý barokový jazyk Zafónovho románu pripomína hravé arabesky a ozdoby na vežiach a vežičkách modernistických stavieb, realistické a súčasne plné fantázie a snových predstáv.