Madona má červenú dušu

Prvá básnická antológia autorov prináležiacich k najmenšiemu slovanskému národu, k Lužickým Srbom. Desať autorov (medzi nimi básnici známi aj v celonemeckom kultúrnom priestore, ako napr. Kito Lorenc, Benedikt Dyrlich či Róža Domašcyna) v nej prináša svoje rôznorodé témy, vyznania a skúsenosti. Ich spoločnou témou je - niekde vyjadrená iba medzi riadkami, inde explicitne - obava o asimiláciu, o vymretie materčiny, ktorá existuje v dvoch variantoch: hornolužická a dolnolužická srbčina. Päť autoriek rozličných generácií zase nazerá na "svoju" tému - lásku - z rozličných pozícií a uhlov.