Fenomén zloženosti v jazyku, osobitne v syntaxi

Autor predstavuje zloženosť v jazyku ako prejav pôsobenia princípu analytizmu v stavbe jazyka a rozoberá ju jednak na lexikálnej úrovni jazykovej stavby (na príklade lexikalizovaných spojení s kategoriálnym slovesom a podstatným menom) a osobitne na syntaktickej úrovni jazykovej stavby (na príklade zložených vetných členov a zložených syntagiem s posesívnym významom). Predkladá vlastnú koncepciu zloženého vetného člena. Osobitnú pozornosť venuje javu neplnovýznamovosti v jazyku a konceptu kategoriálnych slov, t. j. kategoriálnych slovies a podstatných mien. Teoretické výklady približuje rozborom bohatých dokladov z literárneho jazyka.