Babuľa

V rámci slovenskej literárnej scény sme si už nejako zvykli na to, že všetko, čo napíšu mladí autori je pokusom o akúsi generačnú výpoveď, ktorého výsledkom je žiaľ väčšinou hodnotovo prázdny nedospelý produkt zabalený do zbytočne veľkých umeleckých ambícií. Sklamanie ešte narastie, keď našu mladú literatúru porovnáme s tou spoza okolitých hraníc. Začnime našimi severnými susedmi. Podobne ako u nás, aj v Poľsku sú populárne trendy romány o živote mladých ľudí napísané živým jazykom ulice. Dorota Maslowska (1983) je žiariacim príkladom takejto avantpopovej literatúry. Väčšina ocenení, ktoré získala, pochádza priamo od čitateľov, pretože kritici sú obyčajne v hodnotení jej textov zdržanlivejší a čakajú – aspoň kým marketingová vlna opadne. Napriek tomu, že v jej románoch badať prvky nevyzretosti, Maslowska má talent na zachytávanie jazyka v jeho najčerstvejšej podobe. Napríklad Kráľovnina šabľa (česky 2008) je variáciou na hrdinský epos zimprovizovane prerozprávaný na štýl pouličného hiphopu varšavského geta a rozhodne nepôsobí „trápne“ ako niektoré slovenské slangom preplnené texty. Cool, hip a trendy Maslowska spôsobila v poľskej literatúre revolúciu. Po jej úspechu sa vydavatelia prestali báť žánrovo nezaraditeľných próz iných autorov narodených po roku 1980. Určite posunula aj hranicu prípustnej literárnej vulgárnosti, prejavov generačnej nasratosti a banálnosti postáv a opisovaných skutočností. A to je asi tak všetko. Dogma bola nahradená novou a neskúsený čitateľ dostal dávku cool moralizovania a hip názorov spakovanú do 150 až 200 stranového románu. Zatiaľ čo u nás sa pulty kníhkupectiev ešte stále prehýbajú pod popovými príbehmi vydávajúcimi sa za literatúru, v Poľsku a Českej republike sa však už našla mladá generácia autorov, ktorí sa radšej ako na nekonečné analýzy medziľudských vzťahov a skratkovité portrétovanie závislostí dnešnej doby, zamerali na širší kontext dejín a ich vplyv na našu identitu a pohľad na svet. Za relatívne odvážny možno označiť román Babuľa Jaceka Dehnela (1980). Dehnel sa v ňom totiž vybral na tenký ľad osobného rozprávania o veľkých (poľských) dejinách. Hovorí sa, že odvážnym šťastie praje a Dehnelovi sa jeho veľkolepý pokus až na malé pošmyknutia podaril. Babuľa je zmiešaninou rozprávania, spomienok a rozhovorov vnuka Jaceka s babičkou Babuľou Bienickou, ktorá napriek tomu, že o sebe tvrdí, že mala vždy viac šťastia ako rozumu, prežila krvavé dvadsiate storočie v Mitteleurope najmä vďaka svojmu rýchlemu a praktickému mysleniu.