Cigánkina veštba

Po románe Príbehy svätené vetrom, v ktorom sa autor pokúsil o rómsku literárnu reflexiu, prichádza Ľudovít Didi s rukopisom novej prózy. A opäť pozoruhodnej. Dokonca ešte exkluzívnejšej, pretože s väčším dôrazom než prv sa sústredil na zachytenie rómskej identity. Na spôsob generačného románu v nej vyrozprával osud rómskej kováčskej rodiny v rokoch 1900 až 1915, pričom v skutočnosti jej časový rámec vyjadril bez konkrétnejších historických, a dokonca i sociálnych reálií. Stredobodom autorovho záujmu totiž nie je historický čas, ale autenticita Róma, jeho ľudský osud a jeho duchovný svet. Príbeh mladého Róma Silvestra sa prepletá s tradíciou rómskych paramisi – rozprávaní démonického charakteru. Obe tieto roviny sa navzájom prelínajú, obe sú nezvyčajne sugestívne, pretože autor je skvelý rozprávač so zmyslom pre rudimentárne prapodstaty rómskej existencie. V tomto zmysle je jeho kniha presvedčivou, autentickou výpoveďou o rómskom duchovne, je to svojrázna beletristická sociologická sonda do rómskeho fenoménu vôbec.