Najkrajšia slza

Sľubný literárny rozbeh Ľudovíta Barana (pseud. Ľ. Bešeňovský) prerušila povojnová emigrácia. Zaujímavým výberom z básnickej tvorby sa do slovenskej literatúry vracia výnimočne kultivovaný, senzitívny tvorca. S použitím netypickej formy denníkových zápiskov a neopakovateľnou slovnou zásobou reflektuje svoje zážitky z detstva v malebnej liptovskej dedine v kontraste s osudmi povojnového emigranta.