Čínske kino

Nová prozaická kniha jedného z najvýraznejších slovenských spisovateľov. Poviedky. Krátke, neveľmi príbehové, vlastne skôr reflexívne prózy. Naivný rozprávač sa vyznáva zo svojej tajomnej lásky k Číne. Nahliada pritom do dejín a vyťahuje z nich prekvapivé i menej prekvapivé fakty, súvislosti, interpretácie. Čína je bájna krajina, ktorá vždy priťahovala a aj bude priťahovať rôznych dobrodruhov, bádateľov. Lúpežných rytierov. Čínu nemožno chápať ako bežný štát je to ríša, ktorú tvoria rozmanité kultúry, etnické celky, duchovné tradície. Čína nie je len geopolitický fenomén, ale aj nehmotná substancia, ktorá v nejakej forme a v určitom rozsahu je prítomná v každom obyvateľovi tejto planéty. Je to vnútorná Čína. Predstava nečínskych ľudí o Číne, ktorá sa niekedy zhoduje a niekedy zas nezhoduje so skutočnou Čínou. Naivný rozprávač ľutuje, že zatiaľ nemal príležitosť rozprávať napríklad o tom, ako si západné mocnosti chceli v minulosti podmaniť Čínu prostredníctvom ópia, či o tom, že pravda o krviprelievaní na Námestí nebeského pokoja sa odlišuje od príbehov, ktoré chrlili západné médiá. Ľutuje aj to, že neporozprával viac o tom, že hongkonské demokratizačné hnutia trpia štokholmským syndrómom. Najviac však ľutuje, že sa nezmienil o Polovcoch (Palóci), maďarskom etniku žijúcom aj na juhu Slovenska. Jazyk tohto etnika uchoval staré podoby maďarských slov a zvukov a podľa niektorých bádateľov Polovci sú možno iránskeho pôvodu. Naivný rozprávač sa čiastočne považuje za Polovca a zastáva názor, že spojenie so staroiránskou kultúrou predstavuje spoľahlivú cestu, hodvábnu cestu k pochopeniu niektorých stránok čínskej civilizácie. Všetci kráčame do Perzie. Poviedky, trúfalé zamyslenia, nie až také divoké fantázie.