Pán Masters

Keď som klamala vo svojom životopise, nečakala som, že na tom bude záležať. Veď každé dieťa ma jednoducho musí milovať. Narodila som sa pre to, aby som bola opatrovateľkou. Navyše, keď som sa uchádzala o miesto, myslela som si, že budem pracovať pre ženu. Lenže Julian Masters je poriadny kus chlapa... presne ten typ, o ktorom snívate, že z neho zlížete čokoládu. Prvý deň bol zlý. Deti boli ako sto čertov a ja som ho prichytila, ako robí niečo obscénne... a zároveň fascinujúce. Druhý deň bol ešte horší. Prichytil ma, ako snorím v jeho kúpeľňovej skrinke v krátkom pyžamku a rozpútalo sa peklo. Na tretí deň... som ho prešla golfovým vozíkom. No a na štvrtý deň... to už som sa rozhodla, že mám chuť na čokoládu... horúcu a rozpustenú... na ňom. Lenže inteligentní, ovdovení sudcovia sa nezvyknú zamilovať do bláznivých opatrovateliek. Alebo žeby predsa?