Vlastná izba

Keby mal Shakespeare sestru, rovnako nadanú ako on, ako by sa jej viedlo? Aké prekážky museli prekonať Jane Austenová alebo sestry Brontëové? V októbri 1928 predniesla Virginia Woolfová dve univerzitné prednášky. Svojich poslucháčok sa spýtala, či si uvedomujú, že sú možno „najpretriasanejším živočíchom na svete“. Literatúra o ženách bola totiž takmer výlučne písaná mužmi. Z Woolfovej prednášok vznikla esej Vlastná izba, ktorú vydala o rok neskôr. Jej úvaha o ženách a literatúre, oceňovaná už za jej života, sa stala jedným z priekopníckych textov ženského hnutia. Woolfová angažovane, poeticky, na základe bohatých skúseností a s iróniou analyzuje rodové rozdiely a vysvetľuje, čo ženy potrebujú na to, aby tvorili veľkú literatúru: finančnú, ale predovšetkým duševnú nezávislosť, ktorú vo viktoriánskom Anglicku symbolizovala práve vlastná izba.