Príliš osobná známosť

Príbeh o tom, že niekoho milovať znamená byť aj zodpovedný za šťastie iných. Novela Evity Urbaníkovej, ktorú v roku 2010 napísala pre mesačník Madam EVA, otvára oveľa viac tém, než by ste na takú útlu knižku povedali. Jej hrdinkou je slobodná tridsiatnička, vyrovnaná a spokojná, s dobrou prácou a okruhom priateľov a známych, ktorých má rada. Stretne Mareka, muža svojho veku, vdovca s malým dievčatkom. Vznikne medzi nimi láska, dokonca začnú spolu žiť a všetko vyzerá priam ideálne. Do Marekovho života však zasiahne kríza, jeho stavebná firma krachuje a on sa dostane do veľkých dlhov. Jeho partnerka to neberie ako tragédiu, no preňho je to signál vlastného zlyhania. Začne piť a zúfalstvo premieňa na hnev, ktorý si odnášajú jeho najbližší - dcérka a partnerka. Tá mu to do istého momentu toleruje, no potom si povie, že takto žiť nechce - s človekom, ktorý pije, a pritom vychovávať a chrániť cudzie dieťa len preto, že jeho otec nedokáže zvládnuť životnú situáciu. Rozhodne sa odísť, no najprv musí nájsť odpoveď na zásadnú otázku - či nie je príliš sebecká, keď odchádza.