Priestor ako dar

PREDSTAVTE SI, AKÉ BY BOLO VRÁTIŤ SA V ČASE. Opäť si s odretým kolenom kopať pred sebou kamienok na ulici. Postaviť si hrad v pieskovisku bez túžby niekomu ho ukázať. Skákať s kamarátmi cez švihadlo bez porovnávania, kto skáče lepšie. Čas, keď na nás za každým rohom čakalo nové dobrodružstvo. Keď bolo v tichu počuť hlas srdca. Zažiť hrejivé slzy, ktoré zmyjú toho dospeláka plného podmienok, definícií a pravidiel, aby zostalo to, čo v nás vždy bolo - bezstarostné dieťa, ktoré má radosť z hry a nepotrebuje na to dôvod. Možno vám práve tento príbeh umožní rozoznať, že ste to ešte nezabudli. Nezabudli ste sa hrať.